Zlepšovanie civilno-vojenskej spolupráce – dánsky model

Kristian Fischer a Jan Top Christensen popisujú úsilie Dánska optimalizovať civilno-vojenskú spoluprácu v mierových operáciách a ako by tieto skúsenosti mohli byť užitočné pre ostatných Spojencov a NATO.

V marci 2004 Dánsko naštartovalo národnú iniciatívu zameranú na to, aby všetci dánski aktéri, pôsobiaci v krízových oblastiach, vyvíjali spoločné koordinované úsilie s cieľom stabilizovať a normalizovať životné podmienky. Ako výsledok tejto iniciatívy, ktorá vychádza zo skúseností v Afganistane, na Balkáne, v Eritrei a Iraku, by sa teraz cestou plánovania a prípravy mierových operácií s nasadením dánskych vojenských jednotiek malo zabezpečiť sústredené pôsobenie dánskeho civilného sektora v oblasti zodpovednosti vojsk.

Táto dánska iniciatíva je známa pod názvom Spoločné plánovanie a realizácia civilných a vojenských aktivít v medzinárodných operáciách (CPA). Ako taká je jednou z iniciatív, na ktoré sa podujali medzinárodné inštitúcie i jednotlivé členské štáty NATO, s cieľom zlepšiť civilno-vojenskú spoluprácu. Získané skúsenosti by mali slúžiť na prospech aj iným krajinám a v širšom ponímaní teda aj Aliancii a širšiemu medzinárodnému spoločenstvu pomáhať pri hľadaní mnohostranného postupu.

Je jasné, že rozsah, v akom dokážu civilní aktéri – mimovládne organizácie, medzinárodné inštitúcie a agentúry – od začiatku participovať na mierovej operácii, je určovaný konkrétnym charakterom bezpečnostnej situácie. Môžu vzniknúť situácie, kde ani medzinárodné organizácie, ani domáce vládne inštitúcie nie sú v konfliktnej oblasti prítomné. V takýchto situáciách je celkom možné, že veľmi špecifickú krátkodobú pomoc v menšom rozsahu bude musieť zabezpečovať vojsko. Nie je to však súčasťou základných kompetencií ozbrojených síl a, z pohľadu Dánska, ani by sa to nemalo stať ich súčasťou. Pri budovaní iniciatívy CPA sa Dánsko snažilo vyhnúť akémukoľvek spochybneniu medzinárodných humanitárnych princípov.

Na zabezpečenie centralizovanej národnej koordinácie CPA bola vytvorená stála skupina štátnych zamestnancov, ktorej úlohou je plánovať a koordinovať vojenské a civilné humanitárne úsilie. Túto skupinu tvoria predstavitelia ministerstva obrany, velenia ozbrojených síl, vojenskej spravodajskej služby, úradu pre mimoriadne situácie a štátnej polície. Skupine predsedá Ministerstvo zahraničných vecí Dánska, ktoré zabezpečuje aj koordináciu s príslušnými humanitárnymi organizáciami, vrátane mimovládnych, eventuálne aj s podnikmi zo súkromného sektora.

V oblastiach pôsobenia dánskej misie by spolu s dánskymi príslušníkmi ozbrojených síl, resp. v ich blízkosti, mala byť nasadzovaná aj civilná riadiaca jednotka. Táto jednotka bude prispievať ku koordinácii v miestnych podmienkach a bude usmerňovať nové projekty. V rámci iniciatívy CPA sa Dánsko usiluje aj o rozšírenie rozsahu spoločného výcviku civilných a vojenských aktérov a bude priebežne sledovať a vyhodnocovať spoluprácu, s cieľom maximalizovať efektívnosť účasti Dánska v medzinárodných mierových operáciách.

Úsilie sa venuje aj zabezpečeniu toho, aby sa účasť Dánska plánovala v rámci koordinovaného, medzinárodného rámca. Veď samotná dánska iniciatíva vychádza zo smerníc vypracovaných v roku 2003 Organizáciou spojených národov, týkajúcich sa používania vojenských kapacít a prostriedkov civilnej obrany na podporu humanitárnej činnosti OSN v zložitých mimoriadnych situáciách.

Výsledkom skúseností zo širokej škály mierových operácií je aj to, že čoraz viac hráčov – tak vládnych, ako aj mimovládnych – v uplynulých rokoch uznalo potrebu integrovať všetky dostupné nástroje. V mnohých štátoch boli zriadené koordinačné orgány a v praxi sa prijali inovatívne postupy spolupráce – ako pozitívna reakcia na charakter tejto prierezovej a multidisciplinárnej výzvy. Okrem toho, otázka zdokonalenej iniciatívy CPA sa z medzinárodného hľadiska stáva čoraz aktuálnejšou a objavila sa, napríklad, aj v odporúčaniach obsiahnutých v nedávnej správe generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana Vo väčšej slobode: na ceste k bezpečnosti, rozvoju a ľudským právam pre všetkých.

Aj keď sa národné štruktúry a koncepcie v mnohonárodných organizáciách, akou je NATO, nedajú kopírovať, existuje potreba zaoberať sa podobnými otázkami a hľadať riešenia na mnohostrannej úrovni. Do dnešného dňa však Aliancia pristupuje ku CPA predovšetkým na báze ad hoc. Predsa však pragmaticky a v rastúcej miere vznikajú užitočné postupy. Na taktickej úrovni existuje viacero príkladov, kde príslušníci síl na udržanie mieru, pôsobiaci v konkrétnom geografickom sektore, koordinujú a plánujú svoju činnosť spolu s agentúrami zameranými na humanitárne otázky, obnovu a rozvoj (často tej istej národnosti ako príslušníci mierových síl), aby sa v lokálnych podmienkach dosiahol synergický efekt. Provinčné rekonštrukčné tímy (PRT), pôsobiace v Afganistane pod vedením jednotlivých krajín, sú v súčasnosti toho dobrým príkladom.

Navyše, vytvorene Riadiaceho výboru PRT, ktorý združuje zástupcov Medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl (ISAF) pod vedením NATO, afgánsku vládu, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie, predstavuje pokračujúcu snahu o uplatnenie prístupu CPA v civilno-vojenských aktivitách na operačnom stupni. Na strategickej úrovni sa v NATO tiež navrhol celý rad sľubných iniciatív. Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu (ACT) sa pri operačnom plánovaní usiluje o „holistický prístup“. Veliteľstvo spojeneckých síl pre operácie (ACO) prišlo s myšlienkou integrovania vojenskej reakcie NATO do širšej celkovej „kolektívnej stratégie“ zahŕňajúcej aj nevojenské zložky. A Vyšší výbor pre civilné núdzové plánovanie NATO (SCEPC) uvažuje o vytvorení základnej koncepcie operácií pre riadenie koordinovanej civilnej podpory v krízových operáciách.

Aliancia v súčasnosti zvyšuje aj rozsah a frekvenciu svojich kontaktov s inými medzinárodnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Pracovníci Medzinárodného sekretariátu NATO sa pravidelne stretávajú so zástupcami príslušných orgánov OSN, najmä zo Sekcie mierových operácií a z Úradu pre koordináciu humanitárnych otázok, aby si vymenili názory na súčasné a budúce aktivity. A nadviazali sa aj kontakty s najvýznamnejšími mimovládnymi organizáciami.

Predsa však NATO a iní medzinárodní aktéri kľúčového významu by mohli mať jednoznačný prospech zo systematickejšieho prístupu CPA, a preto Dánsko organizuje 20. a 21. júna v Kodani seminár s názvom Spoločné plánovanie a realizácia civilných a vojenských aktivít v medzinárodných operáciách. (Concerted Planning and Action of Civil and Military Activities in International Operations). Cieľom je v rámci systému OSN a v NATO dosiahnuť lepšie pochopenie mnohých z tých myšlienok a aktivít, ktoré už prebiehajú na národnej úrovni. Dánsko teda pozvalo účastníkov z ostatných členských štátov Aliancie, z Európskej únie, NATO a OSN, ako aj z mimovládnych organizácií, aby diskutovali o praxi v jednotlivých štátoch, o skúsenostiach z prebiehajúcich operácií a o tom, ako iné medzinárodné organizácie pristupujú k otázke civilno-vojenskej spolupráce. Vystúpenia budú venované aj otázke úlohy NATO v tejto novej oblasti činnosti a zhodnotia prínos iniciatívy CPA ako nástroja pre riadenie, plánovanie a realizáciu.

Komplexný prístup k civilno-vojenskej spolupráci, ktorý zohľadňuje taktickú, operačnú a strategickú úroveň, ako aj postupy a prax v rámci samotnej Aliancie, je v záujme všetkých. Seminár by mal pomôcť zvýšiť prioritu tejto otázky v programe NATO a mal by tiež poskytnúť základ pre ďalšie rozvinutie tejto myšlienky v rámci Aliancie i v interakcii NATO s inými organizáciami.

Kristian Fischer je zástupca štátneho tajomníka Ministerstva obrany a Jan Top Christensen je riaditeľ sekcie na Ministerstve zahraničných vecí Dánskeho kráľovstva.